Francúzska Polynézia – ďaleký raj. 1. časť: Tahiti

Autor: Ľubor Šešera | 10.9.2019 o 12:50 | (upravené 10.9.2019 o 13:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  703x

Ak by vyhlásili súťaž o dovolenku snov, dlho by som váhal, či hlasovať za Havajské ostrovy alebo Francúzsku Polynéziu. Napokon by asi vyhrala Francúzska Polynézia.

Havajské ostrovy alebo Francúzska Polynézia?

Ak by vyhlásili súťaž o dovolenku snov, dlho by som váhal, či hlasovať za Havajské ostrovy alebo Francúzsku Polynéziu. Ak hľadáte množstvo prírodných divov v jednej dlani: úchvatné morské útesy, monumentálne vodopády, tropické pralesy a hneď vedľa krajinu ako z Marsu, činnú sopku či najväčší kaňon Pacifiku, vyhrávajú Havajské ostrovy. Ak uprednostňujete krásne more s koralovými útesmi a nádherným podmorským svetom, zvíťazí Francúzska Polynézia. Prípadne z iného uhla pohľadu. Ak máte radi civilizáciu, len potrebujete, aby ju niekto preniesol do krásnej prírody, zvoľte Havajské ostrovy. Ak vás, naopak, vábia chute pôvodného domorodého sveta, vyberte si Francúzsku Polynéziu. Nezávislý rozhodca by asi vyhlásil remízu. Ale u mňa by napokon vyhrala Francúzska Polynézia.

O Havajských ostrovoch som napísal väčší šesťdielny cestopis minulý rok. Všetky diely nájdete v rubrike Cestopisy denníka Sme. Tento rok skúsim trochu priblížiť Francúzsku Polynéziu.

Odľahlé ostrovy

Ak som o Havajských ostrovoch písal, že sú „dosť ďaleko“, tak Francúzska Polynézia je ešte „o trochu ďalej“. Podľa Kalkulátora vzdialeností je z Bratislavy vzdušnou čiarou 16 402 km, čo je približne dvanásťnásobok vzdialenosti do Londýna (1 288 km). Ak letíte smerom na západ, let z Viedne do San Francisca trvá približne 12 hodín a odtiaľ ešte asi 8 hodín na Tahiti. Môžete letieť aj trochu kratšie cez Paríž, ale tým zvyšujete pravdepodobnosť, že vám po ceste zablúdia kufre ☺. 

Francúzsku Polynéziu tvorí spolu 118 ostrovov a nespočetné množstvo ostrovčekov, ktoré sa nachádzajú v Tichom oceáne. Rozprestierajú sa na ploche 4 miliónov km2, čo je porovnateľná plocha s Európskou úniou. Samotná plocha ostrovov je však iba 4 167 km2, t. j. menej ako desatina rozlohy Slovenska (49 036 km2).

Francúzska Polynézia je „zámorská krajina“ (Pays d'outre-mer) Francúzska s rozsiahlou mierou samostatnosti. Nie je súčasťou Európskej únie, ale jej obyvatelia občanmi Európskej únie sú, pretože sú občanmi Francúzska.

Ostrovy Francúzskej Polynézie tvorí šesť súostroví: Spoločenské ostrovy (Îles de la Société), súostrovie Markézy, súostrovie Tuamotu, Gambierove ostrovy, Južné súostrovie (Îles Australes) a Bassove ostrovy.  Najnavštevovanejším súostrovím sú Spoločenské ostrovy, ktoré zahŕňajú aj najväčší ostrov Tahiti, jeho sesterský ostrov Moorea a perlu Pacifiku, ostrov Bora Bora.

Francúzska Polynézia, ako napovedá aj jej samotný názov, patrí do časti Oceánie, ktorá sa nazýva Polynézia (z gréckeho „mnoho ostrovov“). Tento názov sa pôvodne používal pre všetky ostrovy Oceánie, ale v prvej polovici 19. storočia sa Oceánia podľa pôvodu obyvateľstva a kultúrnych špecifík rozdelila na tri časti: Polynéziu, Melanéziu a Mikronéziu. Polynéziu ohraničuje trojuholník tvorený na severe Havajskými ostrovmi, na juhozápade Novým Zélandom a na juhovýchode Veľkonočným ostrovom.

Teploty a podnebie

Francúzska Polynézia sa nachádza v tropickom pásme na južnej pologuli. Pre našinca to prináša hneď niekoľko prekvapení. Po prvé, hlavná turistická sezóna, t. j. júl-august je práve uprostred tamojšej zimy. Našťastie to neprekáža, pretože vo Francúzskej Polynézii sú teploty počas celého roka pomerne stabilné. Najvyššie priemerné teploty sú v rozmedzí 28-30 stupňov Celzia, z toho 30 stupňov v januári až apríli a 28 stupňov v júni až septembri. Najnižšie priemerné teploty sú 20 až 23 stupňov Celzia. Teplota vody dosahuje 28 stupňov v januári až apríli a 25-26 stupňov Celzia v júli a auguste. Takže ležať na pláži a kúpať sa dá po celý rok, len od novembra do marca býva obdobie dažďov, takže to máte už rovno aj so sprchou.

Druhým prekvapením pre našinca je, že slnko sa „netočí“ zľava-doprava, ale sprava-doľava. Stále síce vychádza na východe ☺, ale na západ sa dostane cez sever a nie juh. Ak používate slnečné hodiny, odporúčam si ich prestaviť.

Ľudia

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2017 má Francúzska Polynézia 275 918 obyvateľov, z ktorých 68,7% žije na ostrove Tahiti. S etnicitou je to trochu komplikovanejšie, lebo jej zisťovanie je dnes už zakázané, naposledy sa vykonalo ešte v roku 1988. Vtedy 66,5% obyvateľov deklarovalo čistý polynézsky pôvod, 11,9% boli Európania (najmä Francúzi) 16,4% mali zmiešaný polynézsky pôvod (najmä s Európanmi) a 4,7% pochádzalo z východnej Ázie (predstavovali ich najmä Číňania). Vo Francúzskej Polynézii tak jasne prevláda domorodé obyvateľstvo na rozdiel napríklad od Havajských ostrov, kde Polynézania tvoria iba 9,9% obyvateľstva.

Francúzski Polynézania, napriek svojmu domorodému výzoru, ktorý by nabádal skôr k opatrnosti, sú veľmi priateľskí. Neuveriteľné bolo už privítanie na letisku. Nielenže na letisku priamo tancovala tanečná skupina, ktorá vítala turistov z nášho lietadla, ale policajt, ktorý nám kontroloval pasy, sa na nás usmial a srdečne nás privítal: „Welcome to Tahiti!“ Skoro ako na Slovensku ☺.

S priateľským správaním domorodých Polynézanov sme sa stretli ešte mnohokrát.  Napríklad v Tahitskom múzeu, ktoré je v súčasnosti z väčšej časti pre verejnosť zavreté, sme vošli do nesprávnej budovy. Pracovníčka v kancelárii nám nepovedala, kam máme ísť, ale sama vstala a prešla s nami takmer celý areál, aby nám ukázala, že vstup je na druhej strane. Zároveň sa s každým pracovníkom múzea, ktorého po ceste stretla, vypusinkovala. Asi najväčší šok sme zažili, keď sa nám na ostrove Moorea prihovorila jedna babička s tým, že nám chce darovať veľký trs banánov z jej záhrady a aj nám ho naozaj darovala!

Na druhej strane u nich veľmi zabodujete, keď sa aj vy budete k nim správať priateľsky. Ako ja, keď som sa nesprával ako namyslený hotelový hosť, ale ako prvý zdravil domorodé upratovačky. Priam vyskočili od radosti.

Náboženstvo

Obyvatelia Francúzskej Polynézie sú kresťania. Najväčšou cirkvou je Maohi protestantská cirkev, ku ktorej sa hlási viac než 50% populácie. Odvádza sa od druhého tahitského kráľa Pōmare II. (1782 – 1821), ktorý pod vplyvom anglikánskych misionárov konvertoval na Reformné kresťanstvo.

Druhou najrozšírenejšou cirkvou je katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 30% obyvateľstva.

Napriek tomu, že v súčasnosti je náboženstvo Francúzskej Polynézie európske, kostoly nezaprú domorodý kolorit. Sú krásne vyzdobené tropickými kvetinami a kazateľnice bývajú niekedy umelecké diela vyrezávané z dreva.

Osobitným zážitkom je samotná omša. Prebieha vo francúzštine, ale väčšina spevov je v domorodej tahičtine so živou hudbou: akustické gitary, basgitara a nahrané bicie. Tahitské ženy krásne spievajú vo vysokej tónine a všetci účastníci omše sa vlnia v prirodzenom rytme. Jedno amatérske video som našiel na youtube tu. Na rozdiel od presmutnelých omší v strednej Európe, z tahitských vyžaruje úprimná radosť.

Pape’ete

Na ostrove Tahiti sa nachádza aj hlavné mesto celej Francúzskej Polynézie, Pape’ete. Veľmi ako hlavné mesto nevyzerá, aj keď zopár vládnych budov tu nájdete. Samotné Pape’ete má iba 27 tisíc obyvateľov, v celej metropolitnej oblasti však žije až 137 tisíc obyvateľov, t. j. 50% populácie celej Francúzskej Polynézie.

Hlavná trieda pri pobreží pôsobí pomerne luxusne a tak trochu na spôsob európskeho Nice. Bočné uličky však už majú domorodejšiu príchuť a našincovi skôr pripomínajú uličky s čínskymi butikmi.

Osobitnú atmosféru má v Pape’ete tržnica. Okrem rýb tu predávajú aj množstvo exotického ovocia, pričom niektoré druhy bežný našinec ani nepozná. Asi najrozšírenejším ovocím je mango a hneď po ňom ananás a mučenka jedlá (marakuja).

V tržnici som si musel odfotiť tabuľu otváracích hodín. Ak máte dojem, že vás deti v nedeľu ráno skoro budievajú, pozorne sa na ňu zahľaďte. V nedeľu je tržnica otvorená od 3. hodiny v noci do 9. hodiny rána!

Čierne perly

Možno ste už počuli vetu: „Z Tahiti pochádzajú slávne tahitské čierne perly“. Zavádza hneď v dvoch bodoch.

Po prvé, tahitské čierne perly sa nepestujú na Tahiti, ale na iných ostrovoch Francúzskej Polynézie, predovšetkým v súostroví Tuamotu a na Gambierových ostrovoch.

Po druhé, tahitské čierne perly nie sú čierne. Názov „čierna perla“ (angl. black pearl) je skrátený názov z „čiernej perlovej ustrice“ (black-lip pearl oyster). V skutočnosti majú čierne tahitské perly rôzne tmavé farby: tmavo zelená, modrá, šedá, bronzová a iné, nie sú však čisto čierne. Najvyhľadávanejšie sú tzv. pávové, ktoré pripomínajú farby páva: s ružovým podkladom, zelenými podtónmi a jemným nádychom modrej. Tahitské čierne perly sú jediné prirodzené tmavé perly na svete. Ich odborný názov je „prirodzene sfarbené kultivované tahitské perly“.

Tahitské čierne perly sa klasifikujú na základe niekoľkých hlavných charakteristík: veľkosť (zvyčajne medzi 7 až 14 mm), kvalita povrchu (AAA+ kvalita znamená žiaden nedostatok, čo je veľmi výnimočné, pretože perly sú prírodný produkt, AAA nedostatky na 3% až 5% povrchu, atď.), tvar (okrúhly, polookrúhly barokový a iné), farba, lesk, orient (lom svetla vnútri perly). Viac o klasifikácii tahitských perál nájdete napríklad na tejto stránke.

Nákup perly v jednom kvalitnom obchode v Pape’ete bol pre nás kultúrny zážitok. Strávili sme pri ňom dve hodiny. Na začiatku by ste aspoň približne mali vedieť, čo chcete, čo pri ženách nie je tak jednoduché. Druhým kritériom je hrúbka vašej peňaženky. Cena perly veľmi závisí od kvality. Pohybuje sa od 100€ do 1500€ a viac. S každou vyššou úrovňou kvality sa cena perly takmer zdvojnásobuje. Vždy, keď sme si povedali trojicu: veľkosť perly, kvalita povrchu a tvar, elegantne oblečená predavačka siahla do priečinka a vysypala pred nás balíček s niekoľkými desiatkami perál. A s úsmevom nám radila a radila. Boli sme hotoví. Napokon sa nám predsa len podarilo jednu vybrať (kvalita AA, veľkosť 11 mm, tvaru semibarok, tmavú vo viacerých tónoch), ktorú sme si nechali  vsadiť do jednoduchého zlatého prívesku (až za kompletný šperk máte nárok na odpočet DPH). Stála nás bez DPH 167€. Keď som potom porovnával ceny na rôznych značkových e-shopoch, kúpili sme veľmi dobre.

Pláže Tahiti

Pláže na ostrove Tahiti, okrem dvoch výnimiek, majú jemný čierny piesok.

Medzi najznámejšie „čierne pláže“ patrí luxusná Lafayette beach v severozápadnej časti ostrova či Teahupo'o beach, pláž s najvyššími vlnami na ostrove, na ktorej sa koná každoročná súťaž surfistov patriaca do svetového pohára.

Jediná pláž s čistým bielym pieskom je pláž Maui vo východnej časti ostrova. Na fotografiách vyzerá pekne, ale nachádza sa hneď vedľa cesty a oceán je natoľko plytký s veľkými kameňmi, že sa v ňom nedá ani plávať.

Za najkrajšiu pláž na ostrove sa považuje Vaiava Beach, nazývaná tiež Punaauia Beach, 18 km južne od Pape’ete. Dlhá viac než kilometer, s tmavožltým pieskom. Má pozvoľný prístup do vody, takže je vhodná aj pre rodiny s deťmi (ak sa vám náhodou podarí teleportovať na Tahiti deti ☺). V každom prípade si však prineste veci na šnorchlovanie. Už pár desiatok metrov od brehu uvidíte vo vode koraly s farebnými rybičkami ako napríklad Threadfin butterflyfish, Lagoon triggerfish, či Convict surgeonfish (uvádzam anglické názvy, slovenské nepoznám ☺). Príjemné miesto na pozorovanie rybičiek odporúčané aj svetovou webovou stránkou pre šnorchlovanie.

Jednu lagoon triggerfish sme natoľko prenasledovali, až sa na nás nahnevala a zaútočila. Vyletela ako vystrelená z dela a dvadsať centimetrov pred nami sa otočila. A znovu a znovu. Musel som sa pousmievať, ako na nás útočí rybička veľkosti asi 10 cm, ale triggerfish vedia aj nepríjemne pokúsať, ako vidno na tomto obrázku.

Priamo pod našim apartmánom bola Lafayette beach s tahitským čiernym pieskom. Hneď vedľa nás sa nachádzal aj luxusný hotel Tahiti Pearl Beach Resort s palmami a bazénom. Neodpustili sme si zopár fotografií.

Koralový útes

Francúzska Polynézia nás lákala predovšetkým šnorchlovaním nad koralovými útesmi. Okrem nádherných útvarov, ktoré kolónie koralov dokážu vytvárať, poskytujú tiež úžasný ekosystém morského sveta. Hoci zaberajú menej než 0,1% plochy svetových oceánov, sú domovom viac než 25% morských druhov.

Už doma nám bolo zrejmé, že tie najkrajšie miesta na šnorchlovanie poznajú iba domáci a musíme si objednať miestneho experta. Najlepšie referencie na stránke tripadvisor mal istý kapitán Benoît. Lacný teda nebol (63€ na osobu za 1,5 hodinový výlet), ale zážitok, ktorý za to poskytol, nám ostane v pamäti asi do konca života.

Benoît je žoviálny Francúz, pôvodom z Toulouse, ktorý sa zamiloval do Francúzskej Polynézie a na Tahiti žije už 8 rokov. Miluje svoju prácu a je skutočný profesionál. Zobral nás svojím motorovým člnom niekoľko kilometrov od pobrežia na koralový útes, kde sa nám takmer zatočila hlava od toľkej nádhery. Koralové útvary vysoké niekoľko metrov, ktoré sa presvetlené slnkom zrkadlili na morskej hladine.

A k tomu desiatky druhov farebných rybičiek. Vždy, keď sme nadobudli dojem, že sme videli už všetky druhy koralových rybičiek Francúzskej Polynézie, sa pred nami objavil ďalší druh.

K nezabudnuteľnému zážitku zo šnorchlovania nám Benoît pribalil ešte desiatky farebných podmorských fotografií z výletu. Nie veľmi rád píšem hodnotenia dovolenkových hotelov či výletov, ale tentokrát som jedno krásne hodnotenie na stránku tripadvisor napísal.

(Pokračovanie)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?