Krátka zastávka v Silicon Valley I: Google, Apple, Facebook

Autor: Ľubor Šešera | 25.2.2020 o 19:49 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1450x

Silicon Valley je oblasť okolo zálivu San Francisco Bay. Ponúka najväčšiu koncentráciu informatického high-tech na svete. Je sídlom gigantov ako Google, Facebook, Apple, YouTube, Netflix či PayPal. 

Silicon Valley

Silicon Valley je oblasť južnej časti zálivu San Francisco Bay, okolo mesta San Jose. Geograficky približne zodpovedá údoliu Santa Clara. Pojem sa však často používa v širšom význame, ktoré zahŕňa celé okolie zálivu San Francisco.

Oblasť získala názov Silicon Valley (Kremíkové údolie) vďaka technologickým firmám, ktoré tu v 50. a 60. rokoch minulého storočia zdokonalili tranzistory na báze kremíka a spustili masovú výrobu integrovaných obvodov a mikroprocesorov. Ich lídrom sa stala firma Intel. V 90. rokoch minulého storočia vypukla v Silicon Valley nová horúčka, internet. V oblasti sa vynorilo nespočetné množstvo startupov, z ktorých neskôr vyrástli lídri ako Google, Facebook, Apple, YouTube, Netflix či PayPal. Dnes disponuje Silicon Valley najväčšou koncentráciou „high-tech“ firiem v celých Spojených štátoch: z 387 000 high-tech pracovných pozícií v USA na Silicon Valley pripadá viac než polovica (225 300). „Ako skupinka vynálezcov, hackerov, géniov a nadšencov“ stvorila digitálnu revolúciu krásne opisuje kniha Waltera Isaacsona: Inovátori.

Ako informatik som si nemohol nechal utiecť príležitosť a cestou do Francúzskej Polynézie som sa aspoň na dva dni zastavil v Silicon Valley. Spravil som si exkurziu po Stanfordskej univerzite, navštívil Múzeum histórie počítačov a aspoň zvonku si obzrel sídla firiem Google, Facebook, Apple a Oracle. Samého ma prekvapilo, že tak ako som týchto gigantov poznal z ich softvéru, rovnakým dojmom na mňa pôsobili aj ich budovy. Akoby každá firma svoje fluidum identicky preniesla aj do „svojej matérie“.

Google

Dopredu priznávam, že na firmu Google mám slabosť. Jednoducho preto, že uzrela svetlo sveta vo výskume a popri nespornom komerčnom úspechu jej základným princípom stále ostala invencia a kvalita.

Zakladatelia Google, Larry Page a Sergey Brin, boli v roku 1996 doktorandskí študenti na Stanfordskej univerzite, keď popri iných zlepšovákoch (napríklad automatickom polievaní rastlín na univerzite) prišli s nápadom unikátneho internetového vyhľadávača, založenom na zobrazovaní výsledku podľa „dôležitosti stránky“, pričom túto dôležitosť odvodili od návštevnosti stránok bežnými ľuďmi (PageRank). V roku 1997 zostrojili prvý prototyp svojho vyhľadávača, ktorý ukazovali mnohým vplyvným ľuďom v Silicon Valley s cieľom získať ich podporu a sponzoring. Ohúrili ich kvalitou prototypu, ale peniaze sa príliš nehrnuli. V roku 1998 Larry Page a Sergey Brin odišli z univerzity a založili firmu Google, ale neustále bojovali s finančnými problémami. Kým v roku 1999 neprišli s revolučným nápadom nedráždivej reklamy vo forme sponzorovaných odkazov, ktoré sa zobrazovali podľa relevancie k vyhľadávaným informáciám. Avšak až v roku 2002 dosiahli aj významnejší finančný úspech (vo výške 100 miliónov dolárov čistého zisku). V roku 2019 bola firma Alphabet, ktorá je materskou firmou Google, piatou najhodnotnejšou firmou sveta s trhovou hodnotou 838 miliárd dolárov.

Predstavovať produkty Google je ako nosiť drevo do lesa. Väčšina používateľov internetu pozná okrem vyhľadávača Google Search, tiež prehliadač Google Chrome, elektronickú poštu Gmail, kancelársky balík Google Docs, jazykový prekladač Google Translate, navigátory Google Maps/Street View, osobné úložisko fotografií Google Photos či operačný systém pre mobilné zariadenia Android. Takže len zopár perličiek.

Google vstúpil prvý raz do siene slávy nie len svojím internetovým vyhľadávačom, ale tiež revolučným spôsobom budovania serverov. Namiesto kúpy drahých superpočítačov poprepájal navzájom bežné počítače a vytvoril špecializovaný softvér pre ich spoluprácu. Uvedený princíp neskôr viedol k obrovským dátovým centrám a cloudovým službám. Odhaduje sa, že v súčasnosti má Google okolo 2,5 milióna serverov.

Google.com je najnavštevovanejšou webovou stránkou na svete.

Google Translate prekladá viac než do 100 jazykov.

Google nie je lídrom iba v tradičných internetových technológiách, ale aj v ďalších oblastiach. Medzi najznámejšie príklady patrí strojové učenie (Machine Learning) ako súčasť umelej inteligencie. Nielenže Google používa strojové učenie na vylepšenie kvality svojich tradičných systémov ako Google Maps či Google Translate, ale tiež poskytuje rozsiahlu platformu pre vývojárov na strojové učenie Tensorflow. Iným príkladom sú kvantové počítače, kde koncom roku 2019 Google oznámil dosiahnutie tzv. kvantovej nadradenosti.

Google mal v roku 2018 takmer 100 000 zamestnancov na 78 miestach vo viac než 50 štátoch.

Google patrí medzi najatraktívnejších zamestnávateľov na svete. Napríklad časopis Forbes mu za rok 2018 udelil cenu najlepšieho zamestnávateľa na svete. Firma má svoju jedinečnú kultúru podporujúcu inovatívnosť. Tomu zodpovedá aj zariadenie kancelárií (ukážky nájdete napríklad tu), športoviská pri kancelárskych budovách, zdravotná starostlivosť či obedy zdarma.

Príjemnú atmosféru v Googleplexe, v komplexe vedenia firmy, som si vychutnal aj ja. Prišiel som v čase obeda, posadil sa do parku ihrajúceho farbami Google a len tak pozoroval ako miestne „kockaté hlavy“ prúdia od svojich kancelárií ku kantínam. Často si iba naložili jedlo do krabičky a hneď sa vracali naspäť, aby neboli zbytočne dlho odlúčení od svojich monitorov. Farby pleti sa miešali ako farby Google: bieli Američania či Európania, tmavší Indovia či tak trochu žltí Číňania.

Apple

Firma Apple je pupočnou šnúrou spojená s azda najväčšou celebritou digitálnej éry, Stevom Jobsom. Steve Jobs nebol matematický génius ako Charles Babbage, ktorý predbehol dobu a vymyslel počítač alebo Alan Turing, ktorý položil základy informatiky. Nevynašiel osobný počítač, ani mobilný telefón ani tablet. Bol „iba“ charizmatický vodca, ktorý dokázal rozpoznať geniálne nápady iných a doviesť ich do oslnivého výsledku. Walter Isaacson, autor najznámejšieho životopisu Steve Jobsa, píše o ňom ako o „prenikavej intenzívnej osobnosti tvorivého podnikateľa, ktorého vášeň pre dokonalosť i jeho železné odhodlanie spôsobili revolúciu v šiestich oblastiach ľudskej činnosti: v osobných počítačoch, kreslenom filme, hudbe, telefónoch, počítačových tabletoch a v digitálnom publikovaní.“

Steve Jobs bol komplikovaná osobnosť. Bol veľmi inteligentný a už na základnej škole mu odporúčali preskočiť dva ročníky. Na druhej strane mal už od mladosti problémy s autoritami. Vysokú školu nechal po prvom semestri, pretože odmietal chodiť na povinné predmety, ktoré ho nebavili. Bol ochotný navštevovať iba zopár prednášok, napríklad kaligrafiu, kde ho fascinovalo počúvať o rôznych typoch písma, o šírke medzier medzi rôznymi kombináciami písmen, jednoducho „o tom, čo robí z typografie umenie“.

V roku 1976 založil spolu so svojím kamarátom, technickým géniom Stevom Wozniakom firmu na výrobu a predaj osobných počítačov, ktoré predtým Wozniak neúspešne ponúkol firme Hewlett-Packard. Jobs nazval firmu Apple, pretože v tom čase práve držal ďalšiu zo svojich tradičných jablčných diét.

V roku 1979 sa Jobsovi podarí presvedčiť firmu Xerox, aby mu ukázala prototyp svojho výskumného projektu Smalltalk vedeného Alanom Kayom. To, čo uvidel, natrvalo zmenilo jeho pohľad na počítače: nádherný grafický používateľský interfejs (GUI) prirodzene ovládaný myšou. „Bolo to, akoby sa mi z očí zdvihol závoj. Naraz som uvidel budúcnosť počítačovej techniky.

Jobs so svojimi inžiniermi výrazne zdokonalili nápady GUI zo Smalltalku. Napríklad myš od Xeroxu bola zložitá, zle kĺzala a stála 300 dolárov. Apple vytvoril myš, ktorá mala podľa Jobsa „kĺzať i po umakarte a mojich modrých džínsoch“ za - 15 dolárov. Alebo tým, že pôvodné neprekrývajúce sa okná Xeroxu Apple rozvinulo do prekrývajúcich sa okien ako ich poznáme dnes. Navyše interfejs obohatili o kaligrafiu s rôznymi typmi písma. Všetky uvedené zlepšenia zhmotnil do prvých komerčných počítačov s grafickým používateľským rozhraním: Lisa (1983) a Macintosh (1984). Výsledok bol úžasný používateľský zážitok pre nadšencov a totálny finančný prepadák kvôli vysokej cene oproti lacnejším IBM PC. Jobsa vyhodili z jeho vlastnej firmy.

Jobs sa do Applu triumfálne vrátil v roku 1997, keď firmu delilo iba niekoľko týždňov od bankrotu. Zachránil ju tak, že zašiel za svojim úhlavným nepriateľom, majiteľom spoločnosti Microsoft, Billom Gatesom. Predtým ho žaloval za krádež GUI z počítača Macintosh v operačnom systéme Windows. Teraz ho ako geniálny vyjednávač presvedčil, aby do Apple investoval peniaze. Firma Apple bola zachránená. 

V máji 1988 na veľkolepom uvádzacom divadle Jobs uviedol „počítač pre domácnosť“ iMac. Mal futuristický dizajn v rôznych farebných prevedeniach. Do konca roku sa ho predalo 800 000 kusov a stal sa najrýchlejšie predávaným počítačom Apple, pričom 32% zákazníkov boli ľudia, ktorí si počítač kupovali po prvý raz.

Na začiatku nového milénia osobný počítač „zovšednel“. A v tomto období prišiel Jobs s novou víziou osobného počítača ako „digitálneho centra“, ktoré malo koordinovať rôzne zariadenia: od hudobných prehrávačov cez videorekordéry až po fotoaparáty a kamery. Pre počítače iMac pribudli aplikácie na editáciu videa (iMovie), napaľovanie videa či hudby na DVD (iDVD), na správu hudobných súborov (iTunes), či editovanie digitálnych fotografií (iPhoto). Ale v októbri 2001 všetko zatienila „nová hračka“, vreckový prehrávač hudby iPod. Apple v ňom využil revolučnú miniatúrnu diskovú mechaniku vyvinutú vo firme Toshiba, ktorá umožnila nahrať až tisíc hudobných skladieb. Tím Apple pod osobným vedením Jobsa dotiahol produkt do dokonalosti. Z výrobcu osobných počítačov sa stal technologický líder.

To najlepšie však ešte len malo prísť. V roku 2007 na veľkolepej show predstavil Jobs iPhone. Mobilný telefón, ktorý nemal slúžiť iba na telefonovanie, ale aj ako nástroj na internetovú komunikáciu s ovládaním pomocou dotykového displeja. Firma Apple sa dostala na technologický Olymp.

Perfekcionizmus Applu dnes odráža aj návštevnícke centrum firmy v Silicon Valley. Nádherná celopresklená budova v čistom dizajne. V jej vnútri sú vystavené na hranie všetky tie elegantné iPhony, iPady, Apple Watche a MacBooky. Prúdia sem celé autobusy turistov, ktorí prstami kĺžu po dotykových displejoch a nasávajú atmosféru najkultovejšej firmy na svete. A do toho prebiehajú rôzne prezentácie ako s produktmi Apple upravovať fotografie, video, športovať či si kresliť vlastné emotikony.

Samotné UFO, ako sa niekedy nazýva sídlo vedenia firmy s oficiálnym názvom Apple Park, je však pre návštevníkov neprístupné. Navrhol ho azda najslávnejší architect súčasnosti, Norman Foster. Budova má steny z oblúkového skla. Strechu pokrývajú slnečné panely, ktoré dokážu poskytnúť až 75% energie potrebnej k prevádzke budovy. Budova pojme 13 000 zamestnancov. Nachádza sa v nej napríklad auditórium s kapacitou 1 000 miest či 7 kaviarní, z ktorých najväčšia ponúka na posedenie 3 000 miest. Zopár fotografií tejto unikátnej budovy nájdete napríklad tu.

Facebook

Mark Zuckerberg bol v roku 2003 študentom druhého ročníka informatiky na prestížnej Harvardskej univerzite. Začiatkom školského roku vytvoril skôr zo žartu program Course Match, ktorý pomáhal študentom vyberať si predmety na škole podľa toho, kto iný sa na ne prihlásil. Dokonca ste si mohli vybrať aj konkrétnu osobu podľa mena a pozrieť sa, ktoré kurzy si vybrala. Program okamžite získal stovky používateľov. Zuckerberg objavil myšlienku spájania ľudí cez softvér.

Úspech Course Matchu ho povzbudil k ďalšiemu projektu. Keď ho odmietla priateľka, zo zlosti so svojím spolubývajúcim Billy Olsonom vytvorili ďalší program Facemash, na ktorom si študenti z ponúkaných dvojíc študentov/študentiek, mohli vybrať toho/tú, ktorý/á sa im viac páčil. Slogan stránky znel: „Prijali nás (na Harvard) len pre náš vzhľad? Nie. Budú nás hodnotiť podľa vzhľadu? Áno.“ Fotografie študentov získal Zuckerberg pirátskym spôsobom, keď si ich nelegálne stiahol z internátnych albumov fotografií.  Táto jeho vlastnosť, nezastaviť sa ani pred vecami, ktoré sú „trochu protiprávne“ mu už (navždy) ostane. Stránku za pár hodín, kým ju zablokovali, stihlo navštívi 450 študentov, ktorí ohodnotili 22 000 párov fotografií. Zuckerberga predvolali pred disciplinárnu komisiu univerzity a podmienečne vylúčili zo školy.

Po takomto zauchu sa Zuckerberg trochu polepšil. Ospravedlnil sa ženským spolkom, ktoré ho obvinili zo sexizmu a dokonca pomohol Asociácii černošiek na Harvarde pripraviť ich webovú stránku. Svojej hlavnej idey, tvorby spoločenského softvéru sa však nevzdal.

Na Harvardskej univerzite existoval celoškolský album fotografií iba v tlačenej podobe. Vychádzal každý rok, ale obsahoval len nových študentov. Digitálne albumy fotografií študentov (face books) mali iba jednotlivé internáty. Na Harvarde sa dlho debatovalo o tom, vytvoriť aj celoškolský digitálny album fotografií, ale neustále sa narážalo na problém ochrany súkromia. Zuckerberg vyriešil problém elegantne a sám. Namiesto centrálnej autority, ktorá by získavala súhlasy od študentov a vytvárala album, Zuckerberg vytvoril program, ktorý umožnil študentom, aby si svoje fotografie zverejňovali sami. Spustil ho 11. januára 2004 a nazval Thefacebook. Ako píše David Kirkpatrick: „Thefacebook sa na Harvarde takmer okamžite stal hlavnou témou rozhovorov v jedálňach či počas prestávok medzi prednáškam. Ľudia sa od neho nedokázali odpútať“. Do konca prvého týždňa sa zaregistrovala približne polovica študentov Harvardu.

Raketový úspech na Harvarde mal hneď niekoľko dôvodov. V prvom rade načasovanie. Thefacebook bol spustený práve v čase, keď si študenti vyberali predmety na ďalší semester. A v programe si mohli pozrieť, kto sa na kurz prihlásil. Druhým dôvodom bolo, že „mnohé aktivity na Thefcebooku boli ušité na mieru hormónov mládeže. Stránka sa pýtala, či  sa zaujímate o mužov alebo ženy. Okrem toho, že ste mohli vo svojom profile zverejniť, či ste vo vzťahu alebo nie, mohli ste vyplniť aj časť označenú ako „hľadám“... Bola to koniec koncov vysoká škola.“ Navyše, na rozdiel od oficiálnych školských albumov, ktoré vás mohli zobrazovať s nevhodným výrazom v tvári, ste si sami mohli vybrať vlastnú cool  fotografiu a napísať svoj bezchybný profil. Stránka tak povzbudzovala študentov ukázať sa v tom najlepšom svetle a v istom zmysle tak trochu podporovala voyerizmus.

Po úspechu na Harvarde sa Zuckerberg rozhodol expandovať aj na ďalšie univerzity. Fenomenálny úspech pokračoval. Do konca mája Thefacebook fungoval na tridsiatich štyroch školách a mal takmer 100 000 používateľov.

Na letné prázdniny si Zuckenberg s kamarátmi prenajali dom v Silicon Valley a Thefacebook ďalej vylepšovali. Pridali Nástenku a Skupiny. Získali prvých investorov a pribudli aj nejaké zisky z reklamy. Zuckerberg sa rozhodol pokračovať v projekte a na Harvard  sa už nevrátil. Mal 20 rokov a o pár mesiacov mu za jeho firmu mu ponúkali desiatky miliónov dolárov. Zuckerberg ich odmietal. Nešlo mu o peniaze, ale o jeho víziu „spraviť zo sveta otvorené verejné miesto“.

Na začiatku roka 2005 mal systém viac než 1 milión používateľov. Zo svojho názvu vypustil „The“ na jednoduchšie „Facebook“. Na jeseň na začiatku nového školského roku  už Facebook malo 85% amerických vysokoškolákov a používateľov bolo takmer 5 miliónov. Začal expandovať aj na stredné školy. Na jeseň 2006 sa otvoril pre kohokoľvek, ktorý dovŕšil 13 rokov a mal platnú emailovú adresu. V roku 2008 Facebook dosiahol hranicu 100 miliónov registrovaných používateľov, v roku 2012 prekročil hranicu 1 miliardy, v roku 2017 hranicu 2 miliardy, v decembri 2018 mal 2,39 miliardy aktívnych používateľov.

Keď známy novinár David Kirkpatrick publikoval v roku 2010 svoju knihu Facebook efekt, videl vo Facebooku predovšetkým pozitíva. V predslove opisuje, ako v roku 2008 neznámy človek menom Oscar Morales dokázal v Kolumbii prostredníctvom Facebooku vyvolať revoltu miliónov Kolumbijčanov proti ozbrojeným gerilám, ktoré v krajine unášali a zabíjali ľudí. O menej než desaťročie bolo všetko inak. Facebook sa stal miestom šírenia falošných správ (fake news), hoaxov, nenávistných prejavov či dokonca záberov násilia (napríklad video z masakry na Novom Zélande v roku 2019).

Do komplexu Facebooku sme dorazili až po štandardnej pracovnej dobe, krátko po 18. hodine. Uličkami v komplexe sa môžete autom voľne previezť, len nesmiete zastať a parkoviská sú vyhradené iba pre zamestnancov. Riskol som to a na jednom som napriek zákazu zaparkoval. S manželkou sme vystúpili a zamierili k najbližšej budove. Vytiahol som fotoaparát a vzápätí u nás stáli dvaja ochrankári s dôrazným „no photos“ a s odporúčaním, aby sme miesto opustili. Vrátili sme sa na parkovisko, nastúpili do auta a zaparkovali o pár budov ďalej. Tentokrát som pre istotu vytiahol už iba mobil. Nepomohlo. Okamžite bol pri nás ďalší ochrankár s „no photos“. Našťastie nám aspoň dovolili obísť komplex budov Instagramu, ale nepríjemný pocit v nás ostal. Na každom rohu stál ochrankár, ktorý nás pozoroval. Uľavilo sa nám až keď sme nastúpili do auta a zamierili do nášho apartmánu.

Viem, prišli sme v nevhodnom čase. Krátko pred naším príchodom ktosi poslal do Facebooku list naplnený antraxom a práve vrcholilo vyšetrovanie pred americkou Federálnou komisiou pre obchod, ktoré vyústilo v rekordnú pokutu pre Facebook vo výške 5 miliárd (!) amerických dolárov. Komisia ich udelila za praktiky pre porušenie súkromia, keď bez vedomia požívateľov Facebook poskytol informácie o nich nechvalne známej spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá ich využila pre prezidentskú kampaň Donalda Trumpa. Avšak podstata problému pramení kdesi vo väčšej hĺbke. Zuckerberg a jeho kamaráti mali možno dobrú ideu spájania ľudí. Svojím softvérom však nepodporili iba tú pozitívnu črtu ľudskej komunikácie, ale svojou ľahostajnosťou voči jej negatívnym stránkam dali vyrásť hydre. Ešte dlho budeme hľadať spôsob ako ju poraziť.

Oracle

Na rozdiel od „hangárových stavieb“ Facebooku, areál giganta Oracle žiaril eleganciou. Nad modrou hladinou jazera sa majestátne týčili moderné mrakodrapy v tvare cylindra, symbolu databázy. Zakladateľ Oraclu, Larry Ellison spája v sebe obe tváre: otca najúspešnejšej databázy na svete a zároveň realitného magnáta, ktorý si, okrem iného, pre potechu kúpil jeden z Havajských ostrovov, Lanai.

Larry Ellison založil firmu Oracle, pod pôvodným názvom Software Development Laboratories, ešte “v praveku”, v roku 1977. Inšpiroval ho článok Edgara Codda o relačných databázach, v ktorom rozpoznal budúcnosť databáz. Ellison nebol prvý, ktorý so svojimi kolegami realizovali, relačný systém riadenia bázy dát. Prvými relačnými databázami boli Systém R od firmy IBM a Ingress Michaela Stonebrakera z Univerzity v Berkely. Oba spomínané systémy vznikli už v roku 1974, boli však viac-menej iba výskumnými projektmi. Oracle z roku 1979 bola prvá komerčná relačná databáza. Popularitu získala takmer okamžite. V roku 1987 sa Oracle stala najväčšou databázovou firmou na svete.

V polovici 90. rokov Oracle dostihli problémy s účtovníctvom a firmu technologicky aj trhovo predbehli iní výrobcovia databáz: Sybase a Informix. Na prahu nového milénia však už bolo všetko inak: Sybase aj Informix sa dostali do problémov a víťaz sa volal Oracle. (Sybase bola neskôr kúpená firmou SAP a Informix firmou IBM.)

Oracle sa však neuspokojil s prvým miestom v oblasti databázových systémov. Jeho zakladateľ mal vyššie ambície a tak sa pustil do veľkých akvizícií: v roku 2005 kúpil najväčšieho výrobcu CRM systémov, firmu Siebel, v roku 2008 najúspešnejšieho výrobcu aplikačných serverov, firmu BEA a v roku 2010 významného výrobcu hardvéru a tiež tvorcu programovacieho jazyka Java, firmu Sun. V súčasnosti firma Oracle predáva široké portfólio produktov, počnúc databázami (okrem databázy Oracle vlastní aj voľnú databázu MySQL), produktmi pre middleware (Oracle Fusion) až po podnikové systémy (Oracle E-Business Suite). Okrem toho poskytuje rôzne druhy cloudových služieb (Oracle Cloud). V roku 2019 bola Oracle z hľadiska tržieb po Microsofte druhou najväčšou softvérovou firmou sveta so 136 tisíc zamestnancami a jej zakladateľ Larry Ellison šiestym najbohatším človekom planéty s majetkom 69,1 miliardy amerických dolárov.        

Larry Ellison nie je iba miliardár a softvérový magnát, ale aj osoba so zaujímavými koníčkami. Vlastní niekoľko lietadiel a sám má pilotnú licenciu, jachtársky tím, ktorý dvakrát vyhral Americký pohár, kúpil si druhý najväčší tenisový štadión na svete, má viacero nehnuteľností v prímorskom stredisku Malibu a havajský ostrov Lanai a zároveň je veľkým filantropom, ktorý napríklad v roku 2016 venoval 200 miliónov dolárov Univerzite v Južnej Kalifornii na vybudovanie centra na výskum rakoviny. Na jazierku pred centrom Oracle je vystavená závodná jachta, ktorá vyhrala Americký pohár a vo vnútri sa nachádza model lietadla akrobatického pilota, ktorého firma sponzorovala. Výber fotografií z vnútra budov nájdete napríklad tu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako sa koronavírus šíri na Slovensku (mapa)

Údaje pochádzajú z Národného centra zdravotníckych informácií.

Píše Dominik Kopcsay

Naozaj už nič nebude, ako bývalo?

Ako neprepadnúť uctievaniu nového sveta po korone.


Už ste čítali?